KrÆsnobrodsk(cid:253) zborn(cid:237)k, Pre(cid:154)ov, II (1997) 2, str. 211-219 RRRRuuuussssíííínnnnsssskkkkaaaa aaaa sssslllloooovvvveeeennnnsssskkkkáááá CCCCiiiirrrrkkkkeeeevvvv ssssuuuuiiii iiiiuuuurrrriiiissss JozafÆt V.Timkovič, OSBM Ka(cid:158)d(cid:253), kto chce porozumieť a sprÆvne pou(cid:158)(cid:237)vať K(cid:243)dex KÆnonov V(cid:253)chod- n(cid:253)ch Cirkv(cid:237)(CCEO), nutne naraz(cid:237) na term(cid:237)n «Cirkev sui iuris». Tento term(cid:237)n je absolœtne nov(cid:253), oficiÆlne sa objavuje prÆve pri vyhlÆsen(cid:237) CCEO 18. okt(cid:243)bra 1990.1 K(cid:243)dex CCEO, z v(cid:253)raznej v(cid:244)le Najvy(cid:154)(cid:154)ieho LegislÆtora pÆpe(cid:158)a JÆna Pavla II. začal platiť 1. okt(cid:243)bra 1991. I keď u(cid:158) ubehlo temer (cid:154)esť rokov, na Slo- vensku sa e(cid:154)te neobjavil nijak(cid:253) odborn(cid:253) člÆnok podrobne pojednÆvajœci o prob- lematike «Cirkvi sui iuris». TÆto na(cid:154)a (cid:154)tœdia, sa teda chce pokœsiť o priekop- n(cid:237)cko-pioniersku prÆcu.2 Prv(cid:253) kÆnon CCEO hovor(cid:237): «KÆnony tohto K(cid:243)dexu sa t(cid:253)kajœ v(cid:154)etk(cid:253)ch a len v(cid:253)chodn(cid:253)ch katol(cid:237)ckych Cirkv(cid:237), v(cid:253)nimku tvoria tie kÆnony, ktorØ sa t(cid:253)kajœ vzťahov s latinskou Cirkvou, kde je to stanovenØ v(cid:253)razne».3 Ako z textu hore uvedenØho kÆnona jasne vypl(cid:253)va, CCEO plat(cid:237) len a len pre «v(cid:253)chodnØ katol(cid:237)cke Cirkvi». Teda neplat(cid:237) pre pravoslÆvnych,4 ktor(cid:237) sa ria- dia svojim vlastn(cid:253)m cirkevn(cid:253)m prÆvom,5 neplat(cid:237) ani pre r(cid:237)mskokatol(cid:237)kov (teda katol(cid:237)kov latinskej Cirkvi), ktor(cid:237) sa riadia taktie(cid:158) svojim vlastn(cid:253)m K(cid:243)dexom.6 Pre r(cid:237)mskokatol(cid:237)kov CCEO plat(cid:237) jedine v t(cid:253)ch kÆnonoch, kde sa latinskÆ Cirkev spom(cid:237)na v(cid:253)razne.7 V ďal(cid:154)(cid:237)ch kÆnonoch CCEO sa v(cid:253)chodnØ Cirkvi označujœ ako Cirkvi sui iuris. SlovÆ «sui iuris» sa dajœ prelo(cid:158)iť ako «vlastnØho prÆva» či v prisp(cid:244)soben(cid:237) na slovensk(cid:253) jazyk «s vlastn(cid:253)m prÆvom». Tieto v(cid:253)chodnØ Cirkvi sui iurismajœ prÆvo a povinnosť, č(cid:237)m sk(cid:244)r si definovať svoje vlastnØ partikolÆrne prÆvo na bÆ- ze svojej vlastnej trad(cid:237)cie v rÆmci kÆnonov CCEO, kde sa na to v(cid:253)razne odvolÆ- va.8 Isus Christos je len jeden, a jeho mystickØ telo (Cirkev) je tie(cid:158) len jedno. 211 To je dogmatickÆ pravda a tÆto pravda bude platiť na večnØ veky. Ako potom rozumieť, (cid:158)e teraz katol(cid:237)cka Cirkev uč(cid:237), (cid:158)e v jedinej katol(cid:237)ckej Cirkvi mÆme celØ mno(cid:158)stvo tzv. Cirkv(cid:237) sui iuris? V katol(cid:237)ckej Cirkvi nemÆme viacej Cirkv(cid:237), to by bol nezmysel av(cid:154)ak v katol(cid:237)ckej Cirkvi nateraz9 mÆme a(cid:158) 22 partikolár- nych Cirkv(cid:237) sui iuris - a to u(cid:158) mÆ logiku. SlovÆ «sui iuris» tu majœ veľk(cid:253) v(cid:253)z- nam, zabezpečujœ, (cid:158)e tu nieto protirečen(cid:237). DogmatickÆ kon(cid:154)titœcia II. VatikÆnskeho koncilu Lumen gentiumhovor(cid:237): «(cid:133) v cirkevnom spoločenstve sa legit(cid:237)mne nachÆdzajœ partikolÆrne Cirkvi, ktorØ vlastnia svoje vlastnØ trad(cid:237)cie, bez toho, aby naru(cid:154)ovali celistvosť primÆtu Petrovej katedry, ktorÆ predsedÆ v(cid:154)eobecnØmu spo- ločenstvu v lÆske, dÆva pozor na legit(cid:237)mnu r(cid:244)znorodosť a zÆroveň bdie, aby to, čo je partikolÆrne, nielen (cid:158)e ne(cid:154)kodilo jednote, ale aby jej sk(cid:244)r slœ(cid:158)ilo».10 Takto u(cid:158) Lumen gentium uznÆva existenciu partikolÆrnych Cirkv(cid:237) s vlast- n(cid:253)mi trad(cid:237)ciami v lone Cirkvi katol(cid:237)ckej. II. VatikÆnsky koncil v(cid:154)ak ide ďalej a svoje vyjadrenia z Lumen gentium vysvetľuje, v dekrØte Orientalium Ecclesiarum: «Tieto partikolÆrne Cirkvi, ako V(cid:253)chodu, tak aj ZÆpadu, i keď sœ časťami medzi nimi rozdielnymi pre d(cid:244)vod tzv. obradov, teda pre liturgiu, cir- kevnœ discipl(cid:237)nu a duchovnØ dedičstvo, predsa sœ v rovnakej starostlivos- ti pastorÆlneho vedenia R(cid:237)mskeho PÆpe(cid:158)a, ktor(cid:253) je z Bo(cid:158)ej v(cid:244)le nÆsled- n(cid:237)kom sv. Petra v primÆte nad v(cid:154)eobecnou Cirkvou. Tieto Cirkvi preto majœ rovnakœ vzne(cid:154)enosť, tak aby ani jedna z nich nebola nad druhou pre d(cid:244)vod obradu a majœ rovnakØ prÆva a tie(cid:158) rovnakØ povinnosti i čo sa t(cid:253)ka (cid:154)(cid:237)renia evanjelia na celom svete, pod veden(cid:237)m R(cid:237)mskeho PÆpe(cid:158)a».11 DekrØt Orientalium Ecclesiarum takto uznÆva existenciu partikolÆrnych Cirkv(cid:237) nielen na V(cid:253)chode, ale i na ZÆpade. E(cid:154)te v(cid:253)raznej(cid:154)ie sa v(cid:154)ak vyjadruje ďalej: «Tento sv(cid:228)t(cid:253) koncil(cid:133) slÆvnostne vyhlasuje, (cid:158)e v(cid:253)chodnØ Cirkvi podob- ne ako aj tie zÆpadnØ majœ prÆvo a povinnosť riadiť sa vlastn(cid:253)mi par- tikolÆrnymi discipl(cid:237)nami (prÆvom), preto(cid:158)e sœ potvrdzovanØ starodÆv- nosťou, a sœ viac vhodnØ pre mentalitu ich veriacich a viac prisp(cid:244)sobenØ pre dobro ich du(cid:154)(cid:237)».12 Ako vid(cid:237)me, II. VatikÆnsky koncil jasne uč(cid:237) o existenci(cid:237) partikolÆrnych Cirkv(cid:237) v lone jedinej katol(cid:237)ckej Cirkvi a zÆroveň vyz(cid:253)va, aby sa riadili «vlast- n(cid:253)m prÆvom», ktorØ je viac zhodnØ s mentalitou ich veriacich. Tieto zÆvery II. 212 Rus(cid:237)nska a slovenskÆ Cirkev sui iuris VatikÆnskeho koncilu sa teoreticky dostali do praxe a(cid:158) v r. 1990 vyhlÆsen(cid:237)m CCEO. (cid:218)plne do praxe sa v(cid:154)ak dostanœ a(cid:158) vtedy, keď jednotlivØ Cirkvi sui iuris vyhlÆsia svoje partikolÆrne prÆvo a budœ podľa neho aj (cid:158)iť. V katol(cid:237)ckej Cirkvi rozoznÆvame (cid:154)esť trad(cid:237)ci(cid:237), z toho jednu latinskœ a p(cid:228)ť v(cid:253)chodn(cid:253)ch: alexandrijskœ, antiochijskœ, armØnsku, chaldejskœ a kon(cid:154)tantino- polskœ.13V rÆmci ka(cid:158)dej trad(cid:237)cie rozoznÆvame jednotlivØ Cirkvi sui iuris.14 KÆnon 27 CCEO hovor(cid:237), (cid:158)e pod Cirkovu sui iuris (vlastnØho prÆva) sa rozumie: «skupina veriacich kresťanov zjednoten(cid:253)ch hierarchiou, podľa normy prÆva, ktor(cid:253)ch ako tak(cid:253)ch najvy(cid:154)(cid:154)ia autorita Cirkvi v(cid:253)razne alebo potichy vyz- nÆva ako sui iuris».15 Najvy(cid:154)(cid:154)ia autorita Cirkvi, teda pÆpe(cid:158) r(cid:237)msky v sœčasnosti uznÆva za Cirkvi vlastnØho prÆva tieto: 1.) Tradícia alexandrijská: Cirkev sui iuris koptskÆ a Cirkev sui iuris eti(cid:243)pska; 2.) Tradícia antiochijská: Cirkev sui iuris s(cid:253)rska, Cirkev sui iuris maro- nitskÆ a Cirkev sui iuriss(cid:253)rsko-malankarskÆ; 3.) Tradícia arménska:Cirkev sui iurisarmØnska; 4.) Tradícia chaldejská: Cirkev sui iuris chaldejskÆ a Cirkev sui iuris s(cid:253)rsko-malabarskÆ; 5.) Tradícia konštantinopolská: Cirkev sui iuris bieloruskÆ, Cirkev sui iuris bulharskÆ, Cirkev sui iuris grØcka, Cirkev sui iuris maďarskÆ, Cirkev sui iuris italo-albÆnska, Cirkev sui iuris melchitskÆ, Cirkev sui iuris rumunskÆ, Cirkev sui iuris rusínska, Cirkev sui iuris slovenská, Cirkev sui iuris ukrajin- skÆ, Cirkev sui iuris juhoslÆvska, Cirkev sui iuris albÆnska a Cirkev sui iuris ruskÆ;16 6.) Tradícia latinská:Cirkev sui iurislatinskÆ. Hore uvedenØ Trad(cid:237)cie sme uviedli v abecednom porad(cid:237). Keď sa op(cid:253)tame v duchu uveden(cid:253)ch citÆci(cid:237) II. VatikÆnskeho koncilu, ktorÆ z hore uveden(cid:253)ch Cirkv(cid:237) sui iurisv katol(cid:237)ckej Cirkvi je prvÆ a ktorÆ je poslednÆ, odpoveď je: ani jedna - v(cid:154)etky majœ rovnakœ vzne(cid:154)enosť, rovnakØ prÆva a povinnosti pod veden(cid:237)m pÆpe(cid:158)a r(cid:237)mskeho, ktor(cid:253) i keď je biskupom r(cid:237)mskym, stoj(cid:237) nad ob- radmi a trad(cid:237)ciami a t(cid:253)mto je garantom jednoty v katol(cid:237)ckej Cirkvi, lebo ju takto viditeľne zjednocuje.17 Teda na otÆzku, či Cirkev sui iuris latinskÆ stoj(cid:237) nad Cirkvou sui iuris slo- venskou alebo grØckou? (cid:151) sa odpovedÆ: nestoj(cid:237). Ak by tomu bolo inak(cid:154)ie, dostali by sme sa do rozporu s II. VatikÆnskym koncilom (LG 13, OE 3 a 5).18 213 Takto v duchu kompletnØho Corpus Iuris Canonici v katol(cid:237)ckej Cirkvi rozoznÆvame (cid:154)esť trad(cid:237)ci(cid:237) a v nich 22 Cirkv(cid:237) sui iuris.19 NÆsledne potom v ka- tol(cid:237)ckej Cirkvi rozoznÆvame dvadsaťdva obradov,20 ktor(cid:253)ch menÆ sœ zhodnØ s me- nami Cirkv(cid:237) sui iuris. Obrad je toti(cid:158) charakteristikou ka(cid:158)dej Cirkvi sui iuris: «Obrad je liturgick(cid:253)m, teologick(cid:253)m, duchovn(cid:253)m a disciplinÆrnym dedičstvom, odli(cid:154)n(cid:253)m čo do kultœry a historick(cid:253)ch podmienok nÆrodov, ktor(cid:253) sa prejavuje sp(cid:244)sobom (cid:158)ivota vlastn(cid:253)m ka(cid:158)dej Cirkvi sui iuris».21 Tak(cid:253)mto sp(cid:244)sobom Najvy(cid:154)(cid:154)(cid:237) LegislÆtor «nechal otvorenØ dvere» pre pln(cid:253) rozvoj v(cid:154)etk(cid:253)m CirkvÆm sui iuris.22 Nateraz v(cid:154)ak ostÆva problØm vykry(cid:154)talizo- vať presnØ hranice medzi Cirkvami sui iuris najm(cid:228) na V(cid:253)chode, napr. na U- krajine medzi Cirkvou sui iurisukrajinskou,23ktorÆ sa nachÆdza najm(cid:228) v Haliči- ne a Cirkvou sui iurisrus(cid:237)nskou24so svojim s(cid:237)dlom na Zakarpatskej Ukrajine (Pod- karpatskej Rusi); rovnak(cid:253) problØm je i na Slovensku, kde sa mus(cid:237) vyrie(cid:154)iť pro- blØm hran(cid:237)c medzi Cirkvou sui iuris slovenskou (ktorÆ sa objavila len v roku 1963 a mÆ svoju vlastnœ hierarchiu v Pre(cid:154)ove a Ko(cid:154)ickom exarchÆte)25 a Cir- kvou sui iurisrus(cid:237)nskou, ktorÆ na Slovensku i napriek svojej viac ako 1100 roč- nej existencii dnes (tj. od r. 1963) nemÆ svoju hierarchiu a je nepriamo zverenÆ do sprÆvy pre(cid:154)ovskØho s(cid:237)delnØho episkopa a ko(cid:154)ickØho exarchu.26 Podľa novej terminol(cid:243)gie CCEO, u(cid:158) nemo(cid:158)no hovoriť o tzv. «byzantskom obrade». Ak sa chceme vyjadrovať presne, mÆ sa hovoriť o «byzantskej» alebo «kon(cid:154)tantinopolskej tradícii» (can. 28 §2, CCEO). V najnov(cid:154)ej terminol(cid:243)gii, ktorœ pou(cid:158)(cid:237)va Apo(cid:154)tolsk(cid:253) Prestol poznÆme 22 obradov, zhodn(cid:253)ch s Cirkvami sui iuris. Samozrejme, (cid:158)e obrady, ktorØ existujœ v rÆmci kon(cid:154)tantinopolskej (byzantskej) trad(cid:237)cii sa m(cid:244)(cid:158)u vyv(cid:237)jať jedine v hraniciach tejto trad(cid:237)cie, z ktorej sa p(cid:244)vodne vyvinuli, či sa vyv(cid:237)jajœ dodnes. Preto na otÆzku: AkØho si obradu, by sa u(cid:158) (striktne prÆvne) nemalo odpo- vedať «grØckokatol(cid:237)ckeho» alebo «r(cid:237)mskokatol(cid:237)ckeho», ale «kon(cid:154)tantinopolskej trad(cid:237)cie, rus(cid:237)nskeho obradu», či «kon(cid:154)tantinopolskej trad(cid:237)cie, slovenskØho obra- du», «kon(cid:154)tantinopolskej trad(cid:237)cie, maďarskØho obradu», «latinskej trad(cid:237)cie, latinskØho obradu»(cid:133) Na otÆzku, «do akej Cirkvi patr(cid:237)(cid:154)», by sa malo odpove- dať: «som katol(cid:237)k kon(cid:154)tantinopolskej trad(cid:237)cie, Cirkvi sui iuris rus(cid:237)nskej», či «som katol(cid:237)k kon(cid:154)tantinopolskej trad(cid:237)cie, Cirkvi sui iuris slovenskej (maďar- skej) a pod.», «som katol(cid:237)k latinskej trad(cid:237)cie latinskej Cirkvi sui iuris»(cid:133)27 SlovÆ ako «rus(cid:237)nska», «slovenskÆ», «maďarskÆ», «melchitskÆ» a pod. sa tu nemajœ pou(cid:158)(cid:237)vať len v zmysle nÆrodnostnom, ale v zmysle can. 28 §1 CCEO, podľa ktorØho sa jednotlivØ Cirkvi sui iurisodli(cid:154)ujœ svojim obradom (teda vlastnou liturgiou, teol(cid:243)giou, duchovnosťou a cirkevn(cid:253)m prÆvom-discipl(cid:237)nou). Takto nie je (cid:158)iadnym prekvapujœcim zjavom, ak napr. v USA na bohoslu(cid:158)bÆch v rus(cid:237)n- 214 Rus(cid:237)nska a slovenskÆ Cirkev sui iuris skej cerkvi vid(cid:237)me černochov, ktor(cid:237) určite nÆrodnostne Rus(cid:237)nmi nie sœ a ani ne- boli(cid:133) Av(cid:154)ak veriacimi tejto Cirkvi sui iurissœ, lebo sœ do nej zap(cid:237)san(cid:237) (cc. 29- 38 CCEO). _______________________________ 1JÆn Pavol II., Sacri Canones. 2 Ako učebnÆ pr(cid:237)ručka pre bohoslovcov (cid:154)tudujœcich cirkevnØ prÆvo na teologickej fakulte v Pre(cid:154)ove, vy(cid:154)la kniha: J. BujňÆk, Cirkev svojho prÆva, Ko(cid:154)ice, 1996. I napriek tomu, (cid:158)e sa term(cid:237)n «Cirkev sui iuris» (Cirkev svojho prÆva) nachÆdza priamo v nÆzve tejto učebnice, autor nijako nevysvetľuje tento nov(cid:253) prÆvnick(cid:253) pojem, u(cid:158)(cid:237)va ho iba vo v(cid:154)e- obecnosti a neaplikuje ho na konkrØtne pomery na Slovensku. Podobne ako i nÆ(cid:154) člÆnok: «ZÆkladnØ podmienky pre platnosť celebrovania man(cid:158)elstva podľa CCEO» (KrÆsno- brodsk(cid:253) zborn(cid:237)k, I (1996) 137-146) vyh(cid:253)ba sa konkrØtnej aplikÆcii term(cid:237)nu «Cirkev sui iuris» a rad(cid:154)ej dÆva prednosť starej, z dne(cid:154)nØho kÆnonickØho pohľadu u(cid:158) nepresnej termi- nol(cid:243)gii zpred r. 1990: «grØckokatol(cid:237)cka Cirkev», «byzantsk(cid:253) obrad», «grØckokatol(cid:237)ci» a pod. Dnes «vyzrel čas» na vysvetlenie a konkrØtnu aplikÆciu tohto mimoriadne d(cid:244)le(cid:158)itØ- ho a novØho pojmu CCEO. Tento nÆ(cid:154) člÆnok je preto absolœtne prv(cid:253)m vychÆdzajœcim na Slovensku. Pred «grØckokatol(cid:237)kmi» a ich hierarchiou na Slovensku sœ toti(cid:158) dve cesty, alebo sa č(cid:237)m sk(cid:244)r ustanovia presnØ hranice medzi dvoma existujœcimi v(cid:253)chodn(cid:253)mi Cir- kvami sui iuris byzantskej trad(cid:237)cie (rus(cid:237)nskej a slovenskej) existujœcimi na Slovensku, alebo jedna z nich (rus(cid:237)nska) i napriek svojej viac ako jedno tis(cid:237)cročie dÆvnej existencii v dohľadnom čase zanikne, t(cid:253)m (cid:158)e sa (cid:147)transformuje(cid:148) (mnohokrÆt i s tich(cid:253)m nÆsil(cid:237)m: viď pr(cid:237)klady len z posledn(cid:253)ch mesiacov a dn(cid:237) ako: Veľk(cid:253) Lipn(cid:237)k, Kamienka, Piskorovce, Havaj, Radvaň nad Laborcom, Oľka, RuskÆ Poruba, najnov(cid:154)ie Mala Poľana a Mikova(cid:133)) na slovenskœ, existujœcu len od roku 1963 (viď Annuario Pontificio na r. 1963 a tie(cid:158) predchÆdzajœce či i nÆslednØ ročn(cid:237)ky). DruhÆ varianta v(cid:154)ak určite nie je v zhode s œmys- lom Sv. Otca v R(cid:237)me. Cieľom tohto člÆnku je vyvolať diskusiu a vÆ(cid:158)ne sa zamyslieť nad zÆverami II. VatikÆnskeho koncilu a v(cid:253)chodnØho cirkevnØho prÆva (CCEO) a č(cid:237)m sk(cid:244)r ich u nÆs na Slovensku uviesť do (cid:158)ivota. 3Canones huius Codicis omnes et solas Ecclesias orientales catholicas respiciunt, nisi, relationes cum Ecclesia latina quod attinet, aliud expresse statuitur. 4 M. Brogi, «Aperture ecumeniche del Codex Canonum Ecclesiarum Orientalium», Antonianum, 1991, str. 455-456. 5Porov. napr. can. 780 §2 1(cid:176), can. 781 Codex Canonum Ecclesiarum Orientalium(CCEO)(cid:133) 6Codex Iuris Canonici(CIC) bol vyhlÆsen(cid:253) t(cid:253)m ist(cid:253)m Najvy(cid:154)(cid:154)(cid:237)m LegislÆtorom ako aj CCEO, pÆpe(cid:158)om JÆnom Pavlom II. 25. januÆra 1983 a platn(cid:253) je od prvØho dňa adventu roku 1983. Prv(cid:253) kÆnon CIC hovor(cid:237): «KÆnony tohto K(cid:243)dexu sa vzťahujœ iba na latinskœ Cirkev». 7 JednÆ sa o kÆnony: 37, 41, 207, 322 §1, 432, 696 §1 a §2, 830 §1, 916 §5, 1465 CCEO. Tieto kÆnony i napriek tomu, (cid:158)e sa nenachÆdzajœ v CIC, sœ zÆv(cid:228)znØ i pre latin- skœ Cirkev. Sœ v podstate doplnen(cid:237)m legislÆcie pre latinskœ Cirkev z roku 1983, ktorÆ sa medzičasom (medzi rokmi 1983-1990) progres(cid:237)vne vyvinula. CelÆ katol(cid:237)cka Cirkev sa riadi jedin(cid:253)m prÆvom, tzv. Corpus Iuris Canonici. Cirkev je jedna, preto i cirkevnØ prÆvo je len jedno. Tento jedin(cid:253) Corpus sa skladÆ z troch neoddeliteľn(cid:253)ch člÆnkov: CIC, CCEO a Pastor Bonus(ktor(cid:253)m sa riadi Sv(cid:228)tÆ Stolica). PÆpe(cid:158) JÆn Pavol II. pri promulgÆ- cii CCEO povedal: «Codex canonum ecclesiarum orientalium, qui nunc in lucem prodi- tur, veluti novum complementum magisterii a concilio Vaticano II propositi habendus 215 est, quo universae ecclesiae ordinatio canonica tendem expletur, praeeuntibus Codice iuris canonici latinae ecclesiae, anno MCMLXXXIII promulgato, atque (cid:145)Constitutione apostolica de romana curia(cid:146) anni MCMLXXXVIII, quae utrique Codici adiungitur utpo- te (cid:145)communionis, universam ecclesiam veluti conglutinantis(cid:146) (Const. ap. pastor bonus, n. 2) princeps romani pontificis instrumentum» (Sacri canones). Ka(cid:158)d(cid:253) znalec cirkevnØho prÆva preto mus(cid:237) byť expertom vo v(cid:154)etk(cid:253)ch troch oblastiach jedinØho Corpus Iuris Canonici: «Il CCEO a pari titolo CIC e della costituzione apostolica Pastor Bonus appartiene all’unico ‘Corpus Iuris Canonici’ della Chiesa universale e, pertanto, deve essere, con un appropriato studio comparativo, assai bene conosciuto nelle Facoltà di Diritto Canonico latino (e viceversa, rispetto al CIC, nelle Facoltà di Diritto Canonico orientale) affinché coloro che conseguono gradi accademici (‘Licentiatus’ o ‘Doctor in iure canonico’) abbiano una scienza canonica corrispondente ai loro titoli di studio. Ciò fu auspicato dal Santo Padre dinanzi al sinodo dei vescovi il 24 ottobre 1990 (…): ‘Hoc ‘Corpore’ perpenso, obvia oritur adhortatio ut in Facultatibus Iuris Canonici idoneum provehatur studium comparativum amborum Codicum, etsi illae, pro suis constitutioni- bus, uti praecipuam materiam studium habent alterutrius eorum. Nam scientia canonica plene respondens titulis studiorum, quos hae Facultates conferunt, illud non potest omit- tere studium. Etiam quod pertinet ad formationem sacerdotalem in universum, laudanda sunt incepta, exempli gratia, scholae informativae vel dies peculiaribus in studiis consu- mendi, quae favent maiori cognitioni rerum omnium, ex quibus constat legitima ‘in unum conspirans varietas’ patrimonii ritualis Ecclesiae Catholicae’» (I. (cid:142)u(cid:158)ek, «Inci- denza del CCEO nella storia moderna della Chiesa universale», Ius In Vita Et In Missi- one Ecclesiae (Acta symposii), Lib. Ed. Vaticana, 1994, str. 714) (cid:151) «CCEO podobne ako aj CIC a apo(cid:154)tolskÆ kon(cid:154)titœcia Pastor Bonus patria do jedinØho (cid:145)PrÆvneho KÆnonic- kØho Tela(cid:146) univerzÆlnej Cirkvi, a preto musia byť pr(cid:237)slu(cid:154)n(cid:253)m porovnÆvan(cid:237)m (cid:154)tudovanØ a dostatočne dobre poznanØ na latinsk(cid:253)ch FakultÆch KÆnonickØho PrÆva (a naopak, vo vzťahu k CIC, na v(cid:253)chodn(cid:253)ch FakultÆch KÆnonickØho PrÆva) a to tak, aby t(cid:237), ktor(cid:237) dosiahnu akademick(cid:253) titul ((cid:145)LicenciÆt(cid:146) alebo (cid:145)Doktor v kÆnonickom prÆve(cid:146)) mali vedomosti z kÆ- nonickØho prÆva v zhode s ich (obdr(cid:158)an(cid:253)mi) titulmi po (cid:154)tœdiÆch. Tento fakt bol pod- čiarkovan(cid:253) Sv(cid:228)t(cid:253)m Otcom pred synodom episkopov 24. okt(cid:243)bra 1990(cid:133)»; Ka(cid:158)d(cid:253) kňaz- paroch by mal mať v pr(cid:237)ručnej kni(cid:158)nici v(cid:154)etky tri člÆnky jedinØho «Tela» cirkevnØho prÆva. V praxi v(cid:154)ak nastÆva reÆlny problØm, naozaj mÆ ka(cid:158)d(cid:253) kňaz pod rukou na svojej fare celØ cirkevnØ prÆvo v hore spom(cid:237)nanom zmysle? Pre r(cid:237)mskokatol(cid:237)kov plat(cid:237) okrem CIC i dev(cid:228)ť kÆnonov z CCEO, v ktor(cid:253)ch sa latinskÆ Cirkev v(cid:253)razne spom(cid:237)na. Pre tento d(cid:244)vod by v najbli(cid:158)(cid:154)(cid:237)ch ed(cid:237)ciÆch CIC malo byť aspoň t(cid:253)ch dev(cid:228)ť kÆnonov CCEO uve- den(cid:253)ch na konci ed(cid:237)cie, podobne ako Responsa ad proposita dubiav slovenskom vydan(cid:237) CIC, Bratislava, 1996. V najbli(cid:158)(cid:154)ej novej slovenskej ed(cid:237)cii CIC by tam malo byť dopl- nenØ i Rescriptum z 26. 11. 1992 ohľadom can. 112 §1, 1, CIC, ktorØ v ed(cid:237)cii z roku 1996 z nevysvetliteľn(cid:253)ch pr(cid:237)čin ch(cid:253)ba. Toto pre grØckokatol(cid:237)kov mimoriadne d(cid:244)le(cid:158)itØ Rescriptumje uverejnenØ v tomto č(cid:237)sle KrÆsnobrodskØho zborn(cid:237)ka, v člÆnku «Myropo- mazanie» v poznÆmke č. 60. 8«His formis suo titulo circumscriptis Codicem aperienti confestim patent et proprius uniuscuiusque ecclesiae orientalis vultus lege canonica sancitus et sui iuris status ac ple- na communio cum romano pontifice sancti Petri successore, qui, utpote universo carita- tis coetui praesidens, legitimas varietas(cid:133) (LG 13). Praeteria hac in provincia bene ani- madvertatur hunc quidem Codicem iuri particulari singularum ecclesiarum sui iuris ea omnia committere, quae ad comune omnium ecclesiarum orientalium bonum non neces- saria considerantur. Quibus de rebus mens nostra est, ut qui legislativa potestate in sin- gulis ecclesiis sui iuris gaudent, peculiaribus normis, proprii ritus traditionibus prae ocu- lis habitis necnon concilii Vaticani II praeceptis, quam celerrime consulant» (JÆn Pavol II., Sacri canones); «NÆzov (cid:145)Cirkev sui iuris(cid:146) označuje Cirkev juridicky auton(cid:243)mnu, teda takœ, ktorÆ mÆ svoje vlastnØ prÆvo alebo (cid:154)tatœt» (D. Salachas, «Teologia e nomotec- nica del CCEO», Periodica De Re Canonica, LXXXII, 1993, str. 512); «Cirkev sui iuris 216 Rus(cid:237)nska a slovenskÆ Cirkev sui iuris je in(cid:154)titœciou, ktorÆ je ustanovenÆ na bÆze cirkevnØho prÆva, čo so sebou prinÆ(cid:154)a relat(cid:237)v- nu auton(cid:243)miu na r(cid:244)znych stupňoch, obmedzenœ spoločn(cid:253)m prÆvom, teda zÆkonmi a obyčajmi univerzÆlnej Cirkvi a tak isto zÆkonmi a legit(cid:237)mnymi obyčajmi spoločn(cid:253)mi pre v(cid:154)etky v(cid:253)chodnØ Cirkvi (por. can. 1493 §1 CCEO)» (tamtie(cid:158), str. 513). 9Slovko «nateraz» sme pou(cid:158)ili œmyselne, preto(cid:158)e od Najvy(cid:154)(cid:154)ej Autority Cirkvi zÆle(cid:158)(cid:237), či časom nevyznÆ e(cid:154)te viacej tak(cid:253)chto Cirkv(cid:237) sui iuris(can. 27 CCEO). Pod «Najvy(cid:154)(cid:154)ou Autoritou» sa rozumie R(cid:237)msky pÆpe(cid:158) a ekumenick(cid:253) koncil (can. 42-54 CCEO). 10«(cid:133) in ecclesiastica communione legitime adsunt ecclesiae particulares, propriis tra- ditionibus fruentes, integro manente primatu Petri cathedrae, quae universo caritatis coe- tui praesidet, legitimas varietates tuetur et simul invigilat ut particularia, nedum unitati noceant, ei potius inserviant» (LG 13, vyhlÆsenØ 21. 11. 1964). 11 «Huiusmodi particulares ecclesiae, tum orientis tum occidentis, licet ritibus, ut aiunt, nempe liturgia, ecclesiastica disciplina et patrimonio spirituali partim inter se dif- ferant, aequali tamenmodo concreduntur pastorali gubernio Romani pontificis, qui beato Petro in primatu super universam ecclesiam divinitus succedit. Eaedem proinde pari pol- lent dignitate, ita ut nulla earum ceteris praestet ratione ritus, atque iisdem fruuntur iuri- bus et tenentur obligationibus, etiam quod attinet ad evangelium praedicandum in uni- versum mundum, sub modreamine Romani pontificis» (OE 3, vyhlÆsenØ 21. 11. 1964); Rovnocennosť v(cid:154)etk(cid:253)ch partikolÆrnych Cirkv(cid:237) v jedinej Christovej Cirkvi symbolizuje a predstavuje sedemramenn(cid:253) svietnik (Zj 1,20). Č(cid:237)slo sedem je č(cid:237)slom œplnosti. 12 «(cid:133) sollemniter declarat, ecclesias orientis sicut et occidentis iure pollere et officio teneri se secundum proprias dosciplinas peculiares regendi, utpote quae veneranda anto- quitate commendentur, moribus suorum fidelium magis sint congruae atque ad bonum animarum consulendum aptiores videantur» (OE 5). 13 Hovor(cid:237) o tom jasne CCEO: «Obrady, o ktor(cid:253)ch sa hovor(cid:237) v K(cid:243)dexe, ak nie je tomu inÆč, sœ tie, ktorØ majœ svoj p(cid:244)vod v alexandrijskej, antiochijskej, armØnskej, chaldejskej a kon(cid:154)tantinopolskej trad(cid:237)cii» (Ritus, de quibus in Codice agitur, sunt, nisi aliud constat, illi, qui oriuntur ex taditionibus Alexandrina, Antiochena, Armena, Chaldaea et Constan- tinopolitana) (can. 28 §2 CCEO). Poradie trad(cid:237)ci(cid:237) je uvedenØ podľa poradia v latinskej a- becede. 14V(cid:253)nimku tvor(cid:237) armØnska trad(cid:237)cia, kde existuje iba jedna Cirkev sui iuris: armØnska. 15 «Coetus christifidelium hierarchia ad normam iuris iunctus, quem ut sui iuris ex- presse vel tacite agnoscit suprema Ecclesiae auctoritas, vocatur in hoc Codice Ecclesia sui iuris» (can. 27 CCEO). 16 UvedenØ delenie v(cid:253)chodn(cid:253)ch Cirkv(cid:237) sui iuris sme prebrali z člÆnku G. Nedungatt, «Presentazione del CCEO», Enchiridion Vaticanum, 12, Bologna, 1993, str. 893; O exis- tencii t(cid:253)chto Cirkv(cid:237) sui iurishovor(cid:237) M. Brogi okrem inØho toto: «Questi ventuno gruppi etnici costituiscono certamente delle ‘chiese’, chiese ‘particolari’, nel senso di Christus Dominusn. 11 oppure chiese ‘locali’ nel senso di Lumen gentium(…) … sono ‘chiese sui iuris’, nel significato dato a questa espressione dal can. 27 del CCEO, senza che occorrano particolari interventi della Sede Apostolica» (M. Brogi, «Prospettive pratiche nell’applicare alle singole Chiese ‘sui iuris’ il CCEO», Ius In Vita…, str. 745-746). 17 K bli(cid:158)(cid:154)iemu (cid:154)tœdiu problematiky odporœčame člÆnok: G. Nedungatt, «Equal rights of the Churches in the catholic communion», The Jurist, 49 (1989) 1-21. 18 «Princ(cid:237)p (cid:145)praestantia ritus latini(cid:146), ktor(cid:253) platil po vyhlÆsen(cid:237) pÆpe(cid:158)om Benediktom XIV. v apo(cid:154)tolskej kon(cid:154)titœcii Etsi pastoralis (26. mÆja 1742) a v encyklike Allatae sunt (26. jœna 1755) takto dnes u(cid:158) neplat(cid:237)» (D. Salachas, «Teologia e(cid:133)», str. 325). 19 «Anche se il CCEO e il CIC non usino esplicitamente l’espressione Ecclesia sui iurisper designare la Chiesa latina, la quale per numero si avvicina a 800 milioni e com- prende tutti i popoli della terra appartenenti a tutte le diversi aree culturali, ed è struttura- 217 ta e governata dal Papa in modo del tutto diverso dalle Chiese orientali patriarcali, tutta- via la intendono implicitamente come tale; di fatto, ai sensi del Vaticano II, le Chiese orientali e la Chiesa latina godono di pari dignità, degli stessi diritti e sono tenute agli stessi obblighi, così che nessuna di loro prevale sulle altre (cf. OE 3). Il CCEO, riferen- dosi spesso ai fedeli cristiani o ai ministri ‘di qualunque Chiesa sui iuris’, aggiunge subi- to: ‘anche della Chiesa latina’ (cc. 41; 696 §1; 830 §1); con questa dizione la Chiesa lati- na è considerata nel CCEO dal punto di vista ecclesiologico e canonico come una delle Chiese sui iuris. La Chiesa latina non è sinonimo di Chiesa universale; è la Chiesa d’occidente, come la designa il Vaticano II.» (D. Salachas, «Teologia e…», str. 324-326) — «Hoci CCEO a CIC nepou(cid:158)(cid:237)vajœ explicitne v(cid:253)raz Cirkev sui iurisna označenie latin- skej Cirkvi, ktorÆ sa počtom pribli(cid:158)uje k č(cid:237)slu 800 mili(cid:243)nov (veriacich) a zahrňuje v sebe v(cid:154)etky nÆrody sveta patriace do r(cid:244)znych kultœrnych oblast(cid:237) a je (cid:154)trukturovanÆ a riadenÆ PÆpe(cid:158)om sp(cid:244)sobom celkom odli(cid:154)n(cid:253)m ako sœ patriarchÆlne v(cid:253)chodnØ Cirkvi, jednako ju pokladajœ za takœ implicitne; skutočne v zmysle II. VatikÆnskeho koncilu, v(cid:253)chodnØ Cirkvi a latinskÆ Cirkev majœ rovnakœ hodnotu, rovnakØ prÆva a rovnakØ povinnosti, tak, (cid:158)e (cid:158)iadna neprevy(cid:154)uje druhØ (cf. OE 3). CCEO sa často obracia na kresťansk(cid:253)ch veriacich alebo ministrov (cid:145)hociktorej Cirkvi sui iuris(cid:146), a hneď dodÆva: (cid:145)aj Cirkvi latin- skej(cid:146) (cc. 41; 696 §1; 830 §1); t(cid:253)mto v(cid:253)razom latinskÆ Cirkev je pokladanÆ v CCEO z poh- ľadu ekleziologickØho a kÆnonickØho ako jedna z Cirkv(cid:237) sui iuris. LatinskÆ Cirkev nie je synonymom univerzÆlnej Cirkvi, je zÆpadnou Cirkvou, ako ju označuje II. VatikÆnsky koncil»; «Quando si tratta della varietas Ecclesiarumdella una, sancta catholica et apo- stolica Ecclesia, occorre non dimenticarsi che anche la Chiesa latina rientra in questa varietas. Spesso si sente dire che le Chiese sui iurissono ventuno, mentre in realtà esse sono ventidue: ventuno sono d’ “oriente” ed hanno come loro ordinamento giuridico e disciplinare il Codex Canonum Ecclesiarum Orientalium, una invece è d’ “occidente”, la Chiesa latina appunto, la cui disciplina canonica è regolata dal Codex Iuris Canonicie va detto che essa non ha niente in contrario ad essere chiamata “Chiesa sui iuris” e ad esse- re considerata come tale. Nel CIC cann. 111 §2 e 112 questo concetto è sotteso soprattut- to nelle espressioni vel in alia Ecclesia rituali sui iuris, alii Ecclesiae rituali sui iuris adscribunture ad aliam Ecclesiam ritualem legittime transierit. Più esplicito al riguardo era il progetto della Lex Ecclesiae Fundamentalische enumerando le Ecclesiae rituales sui iuris specificava videlicet Ecclesia Latina et variae Ecclesiae Orientales…: cfr. Communicationes 12 (1980) 31, can. 2 §2» (I. (cid:142)u(cid:158)ek, «Un Codice per una (cid:147)varietas ecclesiarum(cid:148)», Studi sul «Codex Canonum Ecclesiarum Orientali» a cura di Sandro Gharro, Casa Ed. Dott. Antonio Milani, 1994, str. 4) (cid:151) «Keď sa jednÆ o r(cid:244)znorodosť Cirkv(cid:237) v jednej sv(cid:228)tej katol(cid:237)ckej a apo(cid:154)tolskej Cirkvi, netreba zabudnœť, (cid:158)e aj latinskÆ Cirkev vstupuje do tejto r(cid:244)znorodosti. Často počujeme hovoriť, (cid:158)e Cirkv(cid:237) sui iuris je dvadsaťjedna, zatiaľ čo v skutočnosti ich je dvadsaťdva: dvadsaťjedna je t(cid:253)ch (cid:145)v(cid:253)chod- n(cid:253)ch(cid:146), ktorØ majœ svoje prÆvne a disciplinÆrne riadenie v K(cid:243)dexe KÆnonov V(cid:253)chodn(cid:253)ch Cirkv(cid:237), jedna je na druhej strane (cid:145)zÆpadnÆ(cid:146), menovite latinskÆ Cirkev, ktorej kÆnonickÆ discipl(cid:237)na je regulovanÆ K(cid:243)dexom KÆnonickØho PrÆvaa t(cid:253)m chce byť povedanØ, (cid:158)e nemÆ nič proti tomu, aby sa volala (cid:145)Cirkev sui iuris(cid:146) a aby bola i pokladanÆ za takœ(cid:133)». 20 Star(cid:253) pojem «obrad» je po vyhlÆsen(cid:237) CCEO nahraden(cid:253) nov(cid:253)m term(cid:237)nom: «trad(cid:237)- cia». «Obrad» po vyhlÆsen(cid:237) CCEO znamenÆ «niečo» v rÆmci «trad(cid:237)cie», «niečo», čo sa nevymykÆ poza «trad(cid:237)ciu», ale sa rozv(cid:237)ja v jej presne stanoven(cid:253)ch hraniciach. To zna- menÆ, (cid:158)e napr. rus(cid:237)nsky obrad Cirkvi sui iuris rus(cid:237)nskej sa rozv(cid:237)ja v rÆmci hran(cid:237)c kon- (cid:154)tantinopolskej (byzantskej) trad(cid:237)cie. 21«Ritus est patrimonium liturgicum, theologicum, spirituale et disciplinare cultura ac rerum adiunctis historiae populorum distinctum, quod modo fidei vivendae uniuscuisque Ecclesiae sui iuris proprio exprimitur» (can 28 §1, CCEO). «Ogni Chiesa sui iuristesti- monia, professa, vive e celebra l’unica fede di Cristo nel suo rito» (D. Salachas, «Teo- logia e(cid:133)», str. 514). 218 Rus(cid:237)nska a slovenskÆ Cirkev sui iuris 22 PÆpe(cid:158) JÆn Pavol II. takto zakončil svoj prejav k synodÆlnym otcom pri prezentÆcii CCEO: «Sit novus (cid:147)Codex Canonum Ecclesiarum Orientalium(cid:148) provvidum et efficax instrumentum ordinis in vita Ecclesiarum Orientalium, ut floreant pro animarum bonum et Christi regni incrementum ad maiorem Deo gloriam» (Nuntia, 31 (1990) 16). 23 TÆto Cirkev sui iuris mÆ svoje eparchie v Haličine (Ukrajina) (najvy(cid:154)(cid:154)(cid:237) archiepis- kopÆt), metropoliu s dvoma eparchiami v Poľsku, metropoliu s troma eparchiami v USA, metropoliu so (cid:154)tyrmi eparchiami v Kanade, apo(cid:154)tolsk(cid:253) exarchÆt vo Veľkej BritÆnii, epar- chiu v AustrÆlii, apo(cid:154)tolsk(cid:253) exarchÆt v Nemecku, apo(cid:154)tolsk(cid:253) exarchÆt vo Francœzsku, eparchiu v Braz(cid:237)lii a eparchiu v Argent(cid:237)ne. 24TÆto Cirkev sui iurismÆ svoju materskœ eparchiu na Zakarpatskej Ukrajine v U(cid:158)ho- rode (Mukačevskœ) a metropoliu s troma eparchiami v USA, diasporu v Poľsku, na Slo- vensku (!), v ČechÆch, Maďarsku, Rumunsku, eparchiu v JuhoslÆvii a diasporu v Kana- de. Česk(cid:253) grØckokatol(cid:237)cky exarchÆt podľa na(cid:154)ich informÆci(cid:237) e(cid:154)te nemÆ vykry(cid:154)talizovanØ, či patr(cid:237) do rus(cid:237)nskej Cirkvi sui iuris, alebo ukrajinskej. 25Okrem toho v Kanade jednu eparchiu (dnes bez s(cid:237)delnØho episkopa-ordinÆra). 26Can. 193 CCEO; Je zauj(cid:237)mavØ, (cid:158)e oficiÆlny dvojt(cid:253)(cid:158)den(cid:237)k slovenskej Cirkvi sui iuris sa naz(cid:253)va: «Slovo - Časopis grØckokatol(cid:237)ckej cirkvi». Akej Cirkvi sui iuris? Preto(cid:158)e podľa CCEO u(cid:158) od roku 1. 10. 1991 m(cid:244)(cid:158)u na Slovensku existovať len grØckokatol(cid:237)ci slo- venskej Cirkvi sui iuris alebo grØckokatol(cid:237)ci rus(cid:237)nskej Cirkvi sui iuris. ZdÆ sa, akoby tak(cid:253)mto sp(cid:244)sobom sa chcelo uniknœť o(cid:154)emetnej situÆcii vyrie(cid:154)enia presn(cid:253)ch hran(cid:237)c me- dzi dvoma v(cid:253)chodn(cid:253)mi Cirkvami sui iuris existujœcimi na Slovensku. V tomto oficiÆl- nom časopise Pre(cid:154)ovskej eparchie sa v(cid:154)emo(cid:158)ne vyh(cid:253)bajœ slovÆm «Rus(cid:237)n», «rus(cid:237)nsky» (cid:151) a i keď dopisovatelia tieto term(cid:237)ny pou(cid:158)(cid:237)vajœ, redakcia ich svojvoľne zamieňa za ter- m(cid:237)n «grØckokatol(cid:237)k», «grØckokatol(cid:237)cky», čo v(cid:253)znamovo znamenÆ niečo celkom inØ a za- hmlieva v očiach verejnosti existenciu rus(cid:237)nskej Cirkvi svojho prÆva na Slovensku. Do- dnes sa nÆjdu tak(cid:237), ktor(cid:237) i verejne spochybňujœ existenciu grØckokatol(cid:237)kov rus(cid:237)nskej Cirkvi sui iuris na Slovensku. Tieto nevedeckØ tvrdenia v(cid:154)ak vyvracajœ dokumenty uve- rejnenØ v mesačn(cid:237)ku priateľov baziliÆnov na Slovensku v Blahovistniku: F. Krajňak, «Rusiny majuť na to pravo», Blahovistnik, IV (1997) 105-106 a F. Krajňak, «Udeľujem VÆm imprimatur-povolenie u(cid:158)(cid:237)vať v rus(cid:237)nskej verzii EvanjeliÆ, Apo(cid:154)toly a Sviatosti(cid:133)», Blahovistnik V (1997) 134-135. Okrem toho odporœčame do pozornosti i preč(cid:237)tať si poznÆmku č. 85 v člÆnku «Myropomazanie» v tomto č(cid:237)sle KrÆsnobrodskØho zborn(cid:237)ka. 27O uvedenie tejto novej terminol(cid:243)gie do praktickØho (cid:158)ivota sa u(cid:158) pokœsili ukrajinsk(cid:237) grØckokatol(cid:237)ci v diaspore (v emigrÆcii). Svoju grØckokatol(cid:237)cku Cirkev začali naz(cid:253)vať v duchu CCEO «ukrajinskÆ katol(cid:237)cka Cirkev sui iuris». Svoj obrad ako: «ukrajinsk(cid:253)» (pred priamym prenosom Slu(cid:158)by Bo(cid:158)ej vo VatikÆnskom rÆdiu ka(cid:158)dœ nedeľu(cid:133)). Po prevrat- n(cid:253)ch zmenÆch na V(cid:253)chode a uvoľnen(cid:237) komunistickØho re(cid:158)imu, ukrajinsk(cid:237) grØckokatol(cid:237)ci v Haličine na Ukrajine sa ohradili, prečo by sa mali zrieknuť tradičnØho označenia «grØc- kokatol(cid:237)k», za ktorØ toľko desaťroč(cid:237) trpeli za re(cid:158)imu. Po t(cid:253)chto diskusiÆch začali svoju Cirkev sui iuris naz(cid:253)vať: «ukrajinskÆ grØckokatol(cid:237)cka Cirkev sui iuris». Na Slovensku sme svedkami vyh(cid:253)baniu sa uvedenia do (cid:158)ivota novØho term(cid:237)nu CCEO Cirkev sui iuris zahmlievajœc jeho prav(cid:253) v(cid:253)znam akousi teritoriÆlnou pr(cid:237)slu(cid:154)nosťou(cid:133) Napr. v tlači sme svedkami juridične nepresn(cid:253)ch term(cid:237)nov ako: «Pre(cid:154)ovskÆ Cirkev sui iuris», «Ko(cid:154)ick(cid:253) exarchÆt sui iuris»(cid:133) Katol(cid:237)cka Cirkev v(cid:154)ak jasne uč(cid:237) o presnej kÆnonickej terminol(cid:243)gii uvedenej v tomto člÆnku. Na Slovensku by v(cid:154)ak vynikol uveden(cid:237)m term(cid:237)nu «slovenskÆ Cirkev sui iuris» problØm, lebo okolo sto farnost(cid:237) (ich presn(cid:253) oficiÆlny zoznam bol uve- rejnen(cid:253) v Narodny novinky, Prä˚ev, 49-52(1997) str. 5), by sa s t(cid:253)mto term(cid:237)nom nestoto(cid:158)nilo, preto(cid:158)e e(cid:154)te sœ sœčasťou rus(cid:237)nskej Cirkvi sui iuris. 219