Odborno-náučný časopis o životnom prostredí 1/2016 | XXI. ročník COP 21  SPOLOČNE ZA OCHRANU KLÍMY Veľké upratovanie SR V SR eliminuje povodňové Čínske národné parky pokračuje aj v roku 2016 riziko 22 nových stavieb vyrážajú každému dych FOTO VYDANIA V Zoologickej záhrade v Bojniciach oslavovali na konci januára narodeniny vzácnych levov berberských. Na obrázku Ramzes a Zara, ktorí už majú jeden rok, ich otec Aslan mal päť rokov. Lev berberský je nesmierne vzácny, v prírode už vyhynutý druh mačkovitej šelmy, ktorá kedysi obývala severnú časť Afriky. Posledný voľne žijúci lev berberský zahynul v roku 1942 v Maroku. Foto: ZOO Bojnice 2 | 1 | 2016 OBSAH/TIRÁŽ ENVIROSLOVENSKO OBSAH 4 | VEĽKÉ UPRATOVANIE SLOVENSKA MALO ÚSPECH, BUDE MAŤ POKRAČOVANIE ENVIROTÉMA 6 | SPRÁVA O STAVE ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SR V ROKU 2014 9 | KLIMATICKÉ ZMENY  Z POHĽADU FRANCÚZSKEHO 7 | AKTUALIZOVANÝ SÚBOR INDIKÁTOROV STAVU VEĽVYSLANCA NA SLOVENSKU  DIDIERA LOPINOTA A OCHRANY BIODIVERZITY NA SLOVENSKU ISOB 10 | PARÍŽSKA KLIMATICKÁ DOHODA JE PRE ĽUDSTVO 8 | SLOVENSKÝ RAJ SA ZMENŠÍ, NO BUDE LEPŠIE ZÁSADNÁ CHRÁNENÝ Minister životného prostredia Peter Žiga o fenoméne, 8 | 50KA VODÁRENSKEJ NÁDRŽE HRIŇOVÁ ktorý spôsobuje po celom svete stále viac problémov, 8 | V ZNIKLA NOVÁ PRÍRODNÁ REZERVÁCIA BORSUKOV neraz existenčných, a vyvoláva stále viac obáv. VRCH 12 | VÝSLEDKY PARÍŽSKEHO SUMMITU O ZMENE KLÍMY A ICH APLIKÁCIA NA SLOVENSKU ENVIROVÝCHOVA SR je súčasťou záväzku EÚ znížiť do roku 2030 množstvo emisií skleníkových plynov o 40 % oproti roku 1990. 23 | MOKRADE PRE NAŠU BUDÚCNOSŤ: TRVALO 14 | SCENÁRE KLIMATICKÝCH ZMIEN PÍŠU UDRŽATEĽNÁ EXISTENCIA METEOROLOGICKÉ MERANIA A POZOROVANIA 23 | PRVÝ SLOVENSKÝ EKOLÓG Vplyvom globálneho otepľovania sa očakáva zmena 24 | ENVIROVÝCHOVNÉ AKTIVITY V ROKU 2016 všeobecnej cirkulácie atmosféry a oceánov, posun frontálnych zón a klimatických pásiem. ENVIROPROJEKT 17 | EURÓPSKA POLITIKA V OBLASTI ZNÍŽENIA EMISIÍ 25 | INFORMAČNÉ SEMINÁRE NA PREDKLADANIE ŽIADOSTÍ SKLENÍKOVÝCH PLYNOV O NENÁVRATNÝ FINANČNÝ PRÍSPEVOK V RÁMCI OP Európska únia má jeden z najprepracovanejších systémov ochrany klímy na svete. KŽP 18 | DÔSLEDKY KLIMATICKEJ ZMENY, ADAPTAČNÁ 26 | EURÓPSKA SCHÉMA PRE ENVIRONMENTÁLNE KAPACITA A ZRANITEĽNOSŤ LESNÝCH EKOSYSTÉMOV MANAŽÉRSTVO A AUDIT OSLÁVILA 20. VÝROČIE NA SLOVENSKU 27 | AKÝ JE REÁLNY STAV LESNÝCH BIOTOPOV NA Hodnotenie zraniteľnosti lesných ekosystémov ako SLOVENSKU? dôsledok postupnej gradácie klimatickej zmeny je zväčša 28 | PRELOMOVÝ ROK PRE VODOHOSPODÁROV založené na modelových simuláciách. 30 | VPLYV RÝCHLORASTÚCICH DREVÍN NA EKOSYSTÉM 20 | VPLYV POLUTANTOV OVZDUŠIA NA KLÍMU ENVIROSVET Kvalita ovzdušia je výrazne závislá od klímy, a preto je citlivá na klimatické zmeny. Ich interakcia je však 32 | SLOVENSKO JE TYPOVOU LOKALITOU ÚPLNE NOVÉHO vzájomná. DRUHU CHROBÁKA 22 | KLIMATICKÉ ZMENY A SVET OKOLO NÁS Priemerná teplota stúpa a rok 2015 bol podľa ENVIRORELAX amerického Národného úradu pre oceány a atmosféru o 0,9 stupňa teplejší ako priemer 20. storočia. 34 | ČÍNA A JEJ UNIKÁTNE PRÍRODNÉ REZERVÁCIE Redaktorka: Iveta Kureková (SAŽP) Editor: Peter Škorňa (SCG) odborno-náučný časopis o životnom prostredí, XXI. ročník, 1. číslo (február 2016) Grafi cké a editorské práce: Samuel Consulting Group, s. r. o. vydáva Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky a Slovenská agentúra Tlač: DOLIS s.r.o. životného prostredia (IČO 00 626 031) šesťkrát ročne, www.enviromagazin.sk Papier: CLARO SILK, 115 g/m2 vnútro, 250 g/m2 obálka, matný Financované s podporou Environmentálneho fondu. Registrované na MK SR pod Fotografi a na titulnej strane: ©SAMphotostock.cz / kwest č. EV 636/08 ISSN 1335-1877 Nevyžiadané rukopisy a fotografi e nevraciame. Redakcia si vyhradzuje právo Adresa redakcie: SAŽP, Tajovského 28, 975 90 Banská Bystrica, tel.: 048/ 43 74 122, na korigovanie a krátenie textov v prípade potreby. Kopírovanie a rozširovanie mobil: 0907 854 204, e-mail: [email protected] časopisu, prípadne jeho častí, výhradne s povolením vydavateľa. Redakčná rada: Maroš Stano (MŽP SR), Jozef Klinda, Martin Vavřinek (SAŽP), Martin Lakanda (SAŽP), Andrej Švec (SAŽP), Alica Kučerová (SAŽP), Viktória Ihringová (ŠOP SR), Michaela Mrázová (ŠOP SR), Branko Slobodník ( FEE TU), Marek Drimal (FPV UMB) 1 | 2016 | 3 EDITORIÁL | ENVIROSLOVENSKO Vážení čitatelia, väčšina z nás v závere uplynulého roka s napätím sle- politiku v oblasti zníženia emisií skleníkových plynov dovala, ako dopadne Klimatická konferencia COP 21 a aplikáciu klimatického dohovoru na Slovensku. To, v Paríži. Po náročnom rokovaní symbolicky zeleným že klimatická zmena je nepopierateľná a prevažne kladivkom odklepol francúzsky minister zahraničných zapríčinená ľudskou činnosťou, potvrdzujú výsledky vecí Laurent Fabius klimatický dohovor. Prvýkrát meteorologických meraní a pozorovaní, ktoré pre Vás zaväzuje krajiny sveta, aby obmedzili emisie skleníko- spracovali odborníci zo Slovenského hydrometeorolo- vých plynov, ktoré sa považujú za hlavný dôvod nebez- gického ústavu. pečného globálneho otepľovania. Významu dohovoru V rubrike Enviroslovensko nájdete rozhovor so štát- pre budúcnosť našej planéty a jeho dôslednému uplat- nym tajomníkom MŽP SR Vojtechom Ferenczom ňovaniu v praxi je venovaná hlavná téma nášho maga- o výsledkoch prvého kola úspešného programu Veľ- zínu. Som veľmi rád, že práve francúzsky veľvyslanec ké upratovanie Slovenska, ktorý bude pokračovať aj na Slovensku Didier Lopinot uvádza prvú tohtoročnú v tomto roku so sumou zvýšenou o polovicu. tému: COP 21 – Spoločne za ochranu klímy. Slovenskú Ministerstvo životného prostredia SR vydalo pravi- republiku na summite zastupoval minister životného delnú Správu o stave životného prostredia Slovenskej prostredia SR Peter Žiga, ktorý v rozhovore pre Envi- republiky, ktorá hodnotí zložky životného prostredia, romagazín zdôraznil, že nová dohoda je nástrojom ich ochranu, ako aj príčiny a dôsledky stavu životného na to, aby sme postupne mohli prebudovať ekonomiku prostredia v roku 2014. Na našich stránkach Vám pri- smerom k udržateľnej a nízkouhlíkovej budúcnosti. nášame prehľad jej hlavných pozitívnych a negatívnych Zmena klímy prináša nepriaznivé environmentál- zistení. ne, sociálne a ekonomické vplyvy, ktoré si vyžadujú Pozveme Vás do unikátnych prírodných rezervácií aktívne riešenia a spoluprácu v oblasti redukcie emisií v Číne a na východné Slovensko, kde bol prvýkrát Ing. Martin Lakanda, a adaptácie na klimatické zmeny. Predstavíme Vám zaznamenaný výskyt fúzačovitého chrobáka rodu riaditeľ sekcie environmentalistiky výsledky summitu, možné vývojové scenáre, európsku Morimus. Príjemné čítanie. a riadenia projektov SAŽP Veľké upratovanie Slovenska malo úspech, bude mať pokračovanie Problematiku odpadov a neraz predstavujú aj vážne riziko pre okolité životné prostredie. Každý si súčasné vedenie vie, že ide o odpad, ktorý nelegálne ministerstva životného vyhadzujú nezodpovední a neslušní prostredia vytýčilo už ľudia na miesta, kam nepatrí. Napriek tomu, že to každý vie, čiernymi sklád- na začiatku funkčného kami je naša krajina doslova posiata. obdobia medzi priority. Na Slovensku je ich dnes zhruba Neostalo len pri 2 500 evidovaných, neoficiálnych nelegálnych skládok však môže byť proklamáciách... až okolo 7 000, takže je to naozaj veľ- Od začiatku roka je účinný úpl- ký problém. Samosprávy o ňom síce ne nový zákon o odpadoch, ktorý vedia, hovoria, ťaží ich, ale nevedia zásadne mení systém odpadového si s ním poradiť, lebo na to nemajú hospodárstva na Slovensku. Prišlo v rozpočtoch dosť peňazí, majú súr- však aj na mimoriadne opatrenie. nejšie priority. Škaredé a smradľavé Práve o ňom sme sa porozprávali so dedičstvo si tak len odovzdávajú ako štátnym tajomníkom MŽP SR Voj- štafetu. Aj preto sme prišli s myšlien- techom Ferenczom. kou veľkého programu, ktorý by im Štátny tajomník MŽP SR pomohol zbaviť sa aspoň časti starých l l l Vojtech Ferencz čiernych skládok, a pozitívne rozhý- bať veci. Vlani na jar ste vyhlásili skládok odpadu. Prečo ste sa mom v oblasti životného prostredia, program Veľké upratovanie odhodlali na takýto krok? ktoré ľudí trápia. Z jednoduchého Akciu ste rozbehli v apríli, v le- Slovenska. Zameraný mal byť - Dôvod je jasný. Takzvané čierne dôvodu – majú ich stále na očiach, te vyhodnotili podané žiadosti na odstránenie starých čiernych skládky patria k najčastejším problé- špatia im dediny a mestá, zapáchajú a na jeseň sa čierne skládky fy- 4 | 1 | 2016 ENVIROSLOVENSKO Štátny tajomník Vojtech Ferencz so starostom obce Zlaté Klasy Ottom Csicsayom pred Skládka odpadu v obci Zlaté Klasy bola zlikvidovaná nelegálnou skládkou odpadu vďaka programu Veľké upratovanie Slovenska. zicky odstraňovali. Vyzerá to jednoducho, ale zrejme to až také jednoduché nebolo... - Nebolo, ale vedeli sme, čo chceme a ako to dosiahneme – samozrejme, ak bude patričný ohlas a spolupráca aj na strane obcí a miest. Z rozpočtu Recyklačného fondu sme presunuli 10 miliónov eur do Environmentál- neho fondu, ktorý celú akciu mana- žoval. Naformulovali sme jasné podmienky a vyhlásili výzvu. Oča- kávali sme značný záujem, a ten sa aj potvrdil. O podporu sa prihlásilo 490 samospráv, 211 z nich ju aj reál- ne využilo a vyčerpali spolu vyše 90 no-technické, pričom najdôležitejšie v prvom kole. Výzvu plánujeme čo sa okolo nich deje, a nechajú % alokácie, odstránilo sa 570 miest boli environmentálne kritériá – teda vyhlásiť v apríli. Žiada sa mi však neporiadnikov odhadzovať odpad s čiernymi skládkami. Do konca priorita odstránenia nezákonne podotknúť, že len samotný program kade-tade, sami na to doplatia. Obec novembra museli hlásiť hotovo. umiestneného odpadu vzhľadom na Veľké upratovanie Slovenska prob- totiž bude musieť odpad odstrá- charakter lokality, stupeň rizikovos- lém čiernych skládok úplne nevy- niť na vlastné, čiže na ich nákla- Nebol čas na prípravu pre obce ti miesta s nezákonne umiestneným rieši. Na to sa musí zmeniť mysle- dy. Na druhej strane, nový zákon príliš krátky? Viaceré namietali, odpadom vzhľadom na charakter nie ľudí, aby neboli ľahostajní voči o odpadoch v boji proti čiernym že nestihnú vyhodnotiť verejné odpadu. Všetky kritériá boli dlho- svojmu okoliu a dbali na ochranu skládkam posilňuje kompetencie obstarávanie a následne odstrá- dobo známe vopred, obce mali mož- životného prostredia. polície. Ak výška škody pri čiernej niť odpad načas. nosť uviesť aj dodatočné dôvody, pre skládke presiahne 266 eur, pôvodca - Samosprávy mali času dosť. Všetky ktoré mohli podporu dostať. Sú však aj takí, ktorým pojmy nelegálne umiestneného odpadu je podmienky a inštrukcie dostali už životné prostredie, poriadok známy, začne polícia konať v zmysle v apríli, stačilo sa ich držať a všetko Vzhľadom na úspech programu či slušnosť veľa nehovoria. Čo Trestného zákona - obchádza sa tak sa dalo elegantne stihnúť. Ak niekto budete vo Veľkom upratovaní s nimi? administratívne zložité vypracova- zvolil prístup na poslednú chvíľu Slovenska pokračovať? - Boj proti nelegálnym skládkam nie znaleckého posudku. Pokuta pre a otáľal s verejným obstarávaním, - Záujem zo strany miest a obcí zostal aj v novom zákone v kompe- tých, ktorí nelegálne uložia odpad hoci ho mohol mať hotové ešte pred i výsledky, ktoré vidno na vyčiste- tencii obcí a miest, keďže samosprá- na čiernej skládke, sa zvýši skoro pridelením dotácie, vyrobil si zby- ných miestach, nás presvedčili, že vy najlepšie poznajú miestne pome- desaťnásobne z doterajších približ- točný stres. táto akcia má význam. Rozhod- ry a majú preto najlepšiu možnosť ne 166 eur na 1 500 eur. Nový zákon li sme sa v nej preto pokračovať. identifi kovať pôvodcu čiernej sklád- o odpadoch teda prináša pre sluš- Aké kritériá rozhodovali pri Z rozpočtu Recyklačného fondu ky, resp. zabrániť jej vzniku a rozši- ných ľudí podmienky na to, aby sa výbere úspešných uchádzačov využijeme päť miliónov eur a ďal- rovaniu. Ak sa pôvodca nezákonne odpadu elegantne a výhodne zbavili, o podporu v rámci programu? ších desať minister Peter Žiga uloženého odpadu nájde, nesie zod- a na tých menej slušných palicu, aby - Pri vyhodnocovaní žiadostí Envi- dohodol s ministrom fi nancií, tak- povednosť i dôsledky on, vrátane sa to naučili. rofond zohľadnil viaceré kritériá, že celková suma na pokračovanie fi nančných. Ľudia si musia uvedo- Text: redakcia napr. sociálno-ekonomické, funkč- projektu bude o 50 % vyššia ako miť, že ak budú ľahostajní k tomu, Foto: OK MŽP SR 1 | 2016 | 5 ENVIROSLOVENSKO Správa o stave životného V zmysle Ústavy SR a v súlade so „Každý má právo na zákonom č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí vydáva každoročne MŽP včasné a úplné informácie SR v spolupráci so SAŽP Správu o stave životného o stave životného prostredia  SR. Ministerstvo tak napĺňa aj príslušné prostredia a o príčinách ustanovenia smernice Európske- a následkoch tohto ho parlamentu a Rady 2003/4/ES o prístupe verejnosti k informá- stavu.“ ciám o životnom prostredí, ako aj Aarhuského dohovoru EHK OSN o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacích pro- cesoch a prístupe k spravodlivosti o záležitostiach životného pros- tredia. Cieľom publikácie je zhod- notiť kvalitu životného prostredia v SR v roku 2014 ako aj jej vývoj v dlhodobom časovom horizonte, vyhodnotiť vplyvy ľudskej činnosti na životné prostredie a kvantifi kovať ich podiel, zhodnotiť stav v oblasti starostlivosti o životné prostredie, ako aj medzinárodnej spolupráce. Text: Zuzana Lieskovská, SAŽP Foto: Igor Supuka Hlavné pozitívne zistenia Výmera lesných porastov je relatív- ne stabilná, dlhodobo pozitívne sa vyvíja podiel prirodzenej obnovy lesa, ako aj približovanie sa k cie- Kvalita životného prostredia SR ných znečisťujúcich látkach mierny podielu zásobovaných obyvateľov ľovému optimálnemu drevinové- sa v dlhodobom časovom hori- nárast. Zaznamenaný bol pozitívny z verejných vodovodov. mu zloženiu. Produktivita zdrojov zonte zlepšila. Z hľadiska vzťahu rast produktivity uhlíka aj energe- Veľmi pozvoľný, bez výrazných narastá, napriek tomu zaostáva za krajiny k životnému prostrediu tickej produktivity. zmien je vývoj kontaminácie pôdy. priemernou produktivitou zdrojov hodnotenému prostredníctvom Z dlhodobého hľadiska pretrváva Takmer celá rozloha poľnohospo- v krajinách EÚ. Indexu environmentálnej výkon- pokles odberov povrchových vôd dárskeho pôdneho fondu je hygie- Z hľadiska produkcie komunálne- nosti obsadila SR v hodnotení a od roku 2007 sa odberné množ- nicky vyhovujúca a kontaminova- ho odpadu v prepočte na obyvate- zo 180 krajín 24. miesto s pozi- stvá pohybujú zhruba na rovnakej ná pôda je viazaná hlavne na oblasti ľa je táto hlboko pod priemerom tívnym trendom vývoja. Index úrovni s miernymi výkyvmi v jed- priemyselnej činnosti a na oblasti v rámci krajín Európskej únie. environmentálnej výkonnosti je notlivých rokoch. Dlhodobý trend tzv. geochemických anomálií. Pretrváva však nevyhovujúci stav vyhodnocovaný z celkového poč- poklesu odberov je zaznamenaný SR sa vyznačuje vysokou rozma- v oblasti nakladania s ním, ako aj tu 20 indikátorov zahrňujúcich taktiež pri podzemných vodách. nitosťou druhov, ekosystémov triedenia jeho zložiek. Splnené boli 9 tematických oblastí. SR plní Z dlhodobého hľadiska bol zazna- a krajiny a veľkou rozlohou chrá- limity stanovené pre odpad z elek- medzinárodné záväzky, ku ktorým menaný pokles aj v objeme a zne- nených území. Sústava Natura trických a elektronických zariadení pristúpila v oblasti znižovania zne- čistení vypúšťaných odpadových 2000 je dobudovaná za chránené v oblasti starých vozidiel a prenos- čisťovania ovzdušia a zmeny klímy. vôd - napr. v roku 2014 klesla vtáčie územia, pre niektoré druhy ných batérií a akumulátorov. Z hľadiska dlhodobého hodnote- produkcia odpadových vôd oproti a biotopy európskeho významu je Z hľadiska maximálnych stanove- nia došlo k poklesu emisií znečis- roku 2000 o približne 42 %. V SR je však potrebné ešte doplniť úze- ných povolených príjmov cudzoro- ťujúcich látok, ako aj skleníkových dostatok prírodných zdrojov pitnej mia európskeho významu. Cel- dých látok v potravinovom reťazci plynov, ale tento pokles sa po roku vody, pričom jej kvalita dlhodobo ková výmera sústavy chránených do organizmu človeka, žiadny 2000 výrazne spomalil a v roku vykazuje vysokú úroveň. Zazna- území sa medziročne zásadne kontaminant neprekročil stanove- 2013 bol zaznamenaný pri vybra- menaný je každoročný nárast nezmenila. né limity. 6 | 1 | 2016 ENVIROSLOVENSKO prostredia SR v roku 2014 Hlavné negatívne zistenia Napriek trendu poklesu emisií plôch a nádvorí. V oblasti hodno- zneškodňovaných skládkovaním, dochádzalo opätovne k prekračo- tenia stavu druhov živočíchov, ktoré sa zatiaľ nedarí plniť. vaniu limitných hodnôt vybraných rastlín a biotopov európskeho výz- Naďalej pokračuje pokles energe- znečisťujúcich látok pre hodnote- namu došlo k zlepšeniu poznatkov tickej náročnosti hospodárstva, no nie kvality ovzdušia na niektorých o tomto stave. Pri vybraných dru- napriek tomuto poklesu je v porov- monitorovacích staniciach. hoch a biotopoch pretrváva ich naní s priemernou úrovňou EÚ stá- Taktiež dochádzalo k prekročeniu negatívny zlý stav - realizované le vysoká. Výmera poľnohospodár- limitov stanovených pre hodno- opatrenia sú stále nedostatočné. skej pôdy v systéme ekologického tenie kvality povrchových a pod- Stav viac ako polovice mokraďo- poľnohospodárstva medziročne zemných vôd. V rámci hodnotenia vých biotopov Slovenska je hod- narástla len veľmi mierne. kvality vôd útvarov podzemných notený ako nepriaznivý. Pretrváva aj rýchly rozvoj indivi- a povrchových vôd sa zatiaľ neda- Zdravotný stav lesov je v posled- duálneho motorizmu, ako silnej rí plniť všetky požiadavky tak, aby ných rokoch stabilizovaný, ale konkurencie verejnej hromadnej všetky útvary mohli byť zarade- naďalej ho možno považovať za dopravy. Naďalej je zaznamená- né do kategórie dobrého stavu. nepriaznivý. Napriek medziroč- vaný nepriaznivý vysoký podiel Potrebné je riešiť nečistené, resp. nému poklesu množstva vznik- cestnej dopravy oproti ostatným, nedostatočne čistené komunálne nutých odpadov  pretrvával nega- pre životné prostredie priaznivej- odpadové vody ako jeden z pri- tívny vysoký podiel skládkovania ším typom dopravy. Doprava je márnych zdrojov znečistenia vôd odpadov na celkovom nakladaní negatívnym faktorom aj z hľadis- a s tým spojené nedostatočné s odpadmi. V komunálnych odpa- ka jej príspevku k hluku v život- vybudovanie kanalizácií a čis- doch treba výrazne intenzifi kovať nom prostredí, pričom dochádza Viac informácií na: tiarní odpadových vôd. Zhoršujú efektivitu triedeného zberu, za úče- k prekračovaniu limitných hodnôt http://www.enviroportal.sk/ sa stabilitné pomery územia SR. lom jej zvýšenia a dosiahnutia cie- pre hluk stanovených z hľadiska spravy/spravy-o-zp/ Výmera poľnohospodárskej pôdy ľov v znižovaní množstva komunál- zabezpečenia ochrany obyvateľov sprava/981/1 neustále klesá na úkor zastavaných nych odpadov vrátane bioodpadov pred jeho negatívnym pôsobením. Aktualizovaný súbor indikátorov stavu a ochrany biodiverzity na Slovensku (ISOB) Aktualizovaný súbor ISOB bol vypracovaný v spolupráci novú stratégiu s názvom „Naša život- novaných vo vyššie uvedených doku- MŽP SR a SAŽP, ŠOP SR, ako aj ďalších členov ná poistka, naše prírodné bohatstvo: mentoch. Aktualizovaný súbor ISOB medzirezortnej pracovnej skupiny pre ochranu biodiverzity. Stratégia EÚ pre biodiverzitu do roku v SR predstavuje vlastný materiál a je 2020“. Na základe medzinárodného tvorený 64 indikátormi, rozčlenenými Indikátory biodiverzity sú infor- opatrenia na zachovanie biodiverzi- vývoja a v súvislosti s prijatím nových podľa oblastí Aktualizovanej národnej mačné nástroje sumarizujúce úda- ty a udržateľné využívanie jej zložiek plánov a stratégií ochrany biodiverzity stratégie ochrany biodiverzity do roku je o komplexe environmentálnych predstavuje Dohovor OSN o biologic- bola v roku 2014 aj na národnej úrov- 2020. Prvé vyhodnotenie ISOB bude informácií tak, aby indikovali cel- kej diverzite. Alarmujúci stav biodi- ni schválená Aktualizovaná národná realizované v priebehu roka 2016 kový stav a trendy v zmenách bio- verzity a nedodržanie globálneho cieľa stratégia ochrany biodiverzity do a následne bude zabezpečená ich pra- diverzity. Sú významným prostried- „do roku 2010 zastaviť pokles biodiver- roku 2020, kde bola naformulova- videlná aktualizácia a sprístupňovanie kom v procese hodnotenia stavu zity“ viedlo k prijatiu nového globál- ná dlhodobá vízia ochrany a trvalo pre odbornú aj laickú verejnosť. a vývoja životného prostredia sme- neho záväzku v tejto oblasti do roku udržateľného využívania biodiverzi- Aktualizovaný súbor ISOB je prístup- rom k trvalo udržateľnému rozvoju, 2020, vyjadreného v prijatom aktua- ty na Slovensku do roku 2050. ISOB ný na stránke: http://www.rokovania. pretože významne pomáhajú pri lizovanom Strategickom pláne ochra- vychádza z predchádzajúceho národ- sk/Rokovanie.aspx/BodRokovania- plánovaní, stanovovaní politických ny biodiverzity 2011 – 2020, vrátane ného súboru z rokov 2007 – 2014, Detail?idMaterial=25261 cieľov a kontrole ich plnenia. tzv. „Aichi cieľov“ (2010, Nagoya). z revidovaného súboru indikátorov Text: Zuzana Lieskovská, Hlavný medzinárodný rámec pre Následne Európska komisia pripravila na európskej úrovni a z cieľov defi - Peter Kapusta, SAŽP 1 | 2016 | 7 ENVIROSLOVENSKO Slovenský raj sa zmenší, no bude lepšie chránený Slovenský raj bude nerušený vývoj ekosystémov, sa zvýši Slovenský raj - Holý kameň historicky prvým o viac ako štvrtinu. Zóna B so štvr- tým stupňom ochrany bola vyhláse- národným parkom ná dočasne a jej cieľom je dlhodobá na Slovensku, ktorý rekonštrukcia lesných porastov sme- dostane zonáciu podľa rom k prírodnému lesu. V plánova- nom horizonte 10 - 30 rokov by sa nových pravidiel. lesy mali prehlásiť do zóny A. Do Od 1. júna 2016 sa  zóny C s tretím stupňom ochrany bezzásahová zóna zvýši boli zaradené časti národného parku, kde je cieľom ochrany zabezpečenie o štvrtinu. priaznivého stavu biotopov alebo Pri zonácii sa tu po prvýkrát pou- druhov pri trvalom využití územia žili nové nástroje – nájom a výkup na lesnícke alebo poľnohospodár- pozemkov. Vykúpiť sa má vyše 80 ske činnosti. Zastavané územia obcí ha v časti Prielom Hornádu, ktorého budú patriť do zóny D s druhým súčasťou je aj Tomášovský výhľad. stupňom ochrany. Rozloha územia Doteraz platný tretí a vyšší stupeň národného parku sa znižuje o jedno ochrany parku sa dopĺňa štyrmi percento (215 hektárov) na plochu zónami. Podiel kľúčovej zóny A s pia- vyše 19 500 ha. tym stupňom ochrany, kde je cieľom Foto: Peter Olekšák, NP Slovenský raj 50-ka vodárenskej nádrže Hriňová Vodná nádrž (VN) Hriňová bola vybudovaná ako prvá Lučenec, Veľký Krtíš a Zvolen. vodohospodárske funkcie. Spo- S výstavbou priehrady sa začalo mínané výročie nádrže, ktorá má vodárenská nádrž v povojnovom období na Slovensku. v roku 1960. V rokoch 1989 až strategický význam, pripomenula Spolu s  nádržami v  Klenovci bujúcu vyše 156-tisíc obyvateľov. 1992 došlo k jej generálnej oprave. aj výstava, ktorá bola nainštalova- a Málinci vytvára silnú stredoslo- VN Hriňová zabezpečuje dodáv- Od roku 1992 až dodnes je nádrž ná v átriu hlavnej budovy MŽP SR. venskú vodárenskú sústavu, záso- ku pitnej vody pre okresy Detva, bezpečná, spoľahlivá a plní všetky Texty: OK MŽP SR, TASR Vznikla nová prírodná rezervácia Borsukov vrch Ochrana bukových pralesov v Národnom parku Poloniny PR Borsukov vrch dostane vyššiu ochranu. Vláda schválila návrh MŽP SR na vytvorenie novej prírodnej rezervácie Borsukov vrch. Tá je súčasťou Národného parku pôvodných lesov, ako aj druhov, Poloniny v okrese Snina a nachádza ktoré v nich žijú. Ide napríklad sa v prírodnej lokalite Karpatských o mloka karpatského, ďatľa bie- bukových pralesov zapísaných lochrbtého aj čierneho, muchárika do Zoznamu svetového dedičstva červenohrdlého i bielokrkého, sovu UNESCO. Vyhlásením prírodnej dlhochvostú, zubra hrivnatého, rezervácie sa prepoja už existujú- vlka obyčajného, rysa ostrovida, ce národné prírodné rezervácie medveďa hnedého či fuzáča alp- Stužica a Jarabá skala. Sprísnená ského. ochrana má pomôcť zachovaniu Foto: Milan Piroš 8 | 1 | 2016 ÚVODNÍK/ENVIROTÉMA Y M E N Í Rok 2015 bol všade vo svete ťažkým rokom. V decembri však Parížska kon- L ferencia o klíme COP 21 priniesla skutočnú nádej. Ukázala, že diplomacia Č a mnohostranné rokovania môžu priniesť dôležité výsledky. V nevyhnut- nom boji proti klimatickým zmenám existuje čas pred Parížom a po Paríži. K Parížska dohoda, ktorá bola prijatá počas COP 21, predstavuje skutočne O historický krok vpred. Prvýkrát bola prijatá univerzálna dohoda o boji proti klimatickým zmenám, ktorá sa opiera o príspevky 187 krajín. Je to ambiciózna dohoda: zahŕňa cieľ obmedziť globálne otepľovanie na 2 °C L a záväzok pokračovať v tomto úsilí až na 1,5 °C. Dohoda je okrem iného U právne záväzná a ambiciózna: ustanovuje, aby krajiny každých päť rokov stále ambicióznejším spôsobom aktualizovali svoje príspevky, pričom od O r. 2023 by sa mal každých päť rokov vyhodnocovať celkový prínos. Dohoda N stanovila aj posilnený rámec transparentnosti a kontrolný mechanizmus jej uskutočňovania, aby sa vytvorila dôvera medzi krajinami a zabezpečila P účinnosť dohody. A napokon, dohoda je spravodlivá a solidárna: zvlášť ukla- dá vyspelým krajinám povinnosť zabezpečiť a zmobilizovať fi nancovanie A v prospech najohrozenejších krajín, a to najskôr každoročne do výšky 100 miliárd dolárov, a neskôr  aj viac. S Nad rámec samotnej dohody COP 21 umožnila, aby sa po prvý raz v takom- R to rozsahu venovali klimatickej otázke mnohé mimovládne subjekty. Záväz- ky prijalo viac ako 5 000 miest, regiónov, podnikov, investorov a mimo- vládnych organizácií zo 180 krajín. Spolu sa vydali na cestu prechodu  k nízkouhlíkovému vývoju. H Odteraz treba udržať tento impulz a urýchliť prechod našich hospodárstiev a našu orientáciu smerom k spoločnostiam s nízkymi emisiami CO. Rok 1 2 2016 bude z tohto hľadiska rovnako dôležitý ako rok 2015. Počnúc týmto C rokom musíme bezodkladne prijať prvé rozhodnutia, ktoré sú nevyhnutné 2 na uskutočňovanie Parížskej dohody. Dňa 22. apríla sa v New Yorku bude konať otvárací ceremoniál podpísania dohody; čo je rovnako dôležité ako O jej uskutočnenie. Parížsku dohodu musí podpísať a ratifi kovať 55 krajín, ktoré produkujú 55 % emisií skleníkových plynov. V máji spustí rokovacie stretnutie v Bonne činnosti na uskutočnenie dohody, ktorá vstúpi do plat- P nosti v r. 2020. Napokon sa koncom roka uskutoční v Marakéši dôležitá COP 22, počas ktorej bude Slovensko zastupovať Európsku úniu. Parížska konferencia je bezpochyby veľkým úspechom v boji proti klima- OA tickým zmenám, je však len začiatkom procesu prechodu, ekonomického, ako aj spoločenského, ktorý je kľúčový pre budúcnosť ľudstva a za ktorý nesie Európska únia, vrátane Francúzska a Slovenska, hlavnú zodpovednosť. CZ Didier Lopinot, veľvyslanec Francúzska na Slovensku 1 | 2016 | 9 ENVIROTÉMA Parížska klimatická dohoda Zmena klímy je fenomén, ktorý spôsobuje po celom svete stále viac problémov, neraz existenčných, a vyvoláva stále viac obáv. Prijať zásadné opatrenia na spomalenie či zastavenie globálneho otepľovania vyzýva čoraz viac odborníkov, ale aj zodpovedných politikov či verejnosti. Veľké očakávanie a nádej sa koncom minulého roka sústredili na Paríž, kde sa svetoví lídri pokúšali dospieť k novej globálnej klimatickej dohode. Slovensko tam zastupoval minister životného prostredia Peter Žiga. Pán minister, klimatickú kon- obsahovať mitigačné záväzky nie- ferenciu OSN napokon zavŕšilo len rozvinutých krajín, ale aj novo prijatie univerzálnej dohody rastúcich ekonomík. Ofi ciálne bude o zmene klímy. Ako ju hodnotíte? dohoda od 21. apríla 2016 do 20. Minister životného - Parížska globálna klimatická apríla 2017 rok vystavená na podpis prostredia SR Peter Žiga dohoda je zásadná pre ľudstvo aj v sídle generálneho tajomníka OSN planétu. Treba si uvedomiť, že ju v New Yorku. Následne sa začne pro- by sme mali dosiahnuť stav, keď sa aby sme postupne mohli prebudovať prijalo jednohlasne všetkých 195 ces ratifi kácie. U nás ju bude musieť vypustí len toľko emisií, koľko bude ekonomiku smerom k udržateľnej strán Rámcového dohovoru OSN schváliť Národná rada Slovenskej príroda schopná spotrebovať, teda a nízkouhlíkovej budúcnosti. o zmene klímy. Je to veľký úspech republiky. Dohoda nadobudne dosiahli by sme klimatickú neutra- medzinárodného environmen- platnosť, keď ju ratifi kuje najmenej litu.  V roku 2013 bolo v SR vypus- Ako sa jednotlivým krajinám tálneho práva a signalizuje jasný 55 krajín, ktoré spolu vyprodukujú tených do ovzdušia asi 44 miliónov stanovia redukčné záväzky? Bu- trend dekarbonizácie ekonomiky minimálne 55 percent celkových ton emisií. V prírode sme z nich de zrejme rozdiel, či ide o vyspe- a postupný ústup od fosílnych palív. emisií skleníkových plynov. zachytili 8 miliónov ton. Z toho lé, alebo rozvojové štáty... Jednoznačne ju vítame. Prijali sme vyplýva, že ak by sme vypúšťali rov- - Všetky krajiny majú mať redukčné ambicióznu, trvalú a záväznú doho- Čo vyplýva z klimatického sum- naké množstvo emisií, na dosiah- záväzky, ale na rozdiel od minulos- du s účinným systémom sledovania mitu a z globálnej dohody pre nutie klimatickej neutrality by sme ti si každá krajina stanovuje sama, plnenia záväzkov. Cieľom dohovoru Slovensko? potrebovali znížiť naše emisie asi akým spôsobom a v ktorých sek- je obmedziť rast globálnej teploty do - SR je členom EÚ, ktorá je lídrom 5-krát, alebo zvýšiť naše záchyty toroch sa bude usilovať o zníženie. konca storočia na maximálne 2 °C celosvetových aktivít v boji proti päťnásobne. Takéto dramatické Očakáva sa, že rozvinuté krajiny, a podľa možnosti značne pod túto klimatickej zmene. Slovensko ich zmeny sa nedajú dosiahnuť zo dňa ktoré už mali záväzky podľa Kjót- hodnotu, až na 1,5 °C. Je zrejmé, podporuje a na tejto pozícii sa nič na deň, ani z roka na rok. Pravde- skeho protokolu, budú pokračovať že nedosiahneme, čo by sme chce- nemení. Parížska dohoda zaväzuje podobne budeme potrebovať desať- v podobnom duchu. Napr. EÚ má li, ale naším primárnym cieľom je každú krajinu, teda aj Slovensko, ročia, aby sme sa k takýmto hodno- záväzok znížiť svoje emisie do roku zakotvenie nového medzinárodné- k znižovaniu emisií skleníkových tám aspoň priblížili. Preto má nová 2030 o 40 %, v porovnaní s rokom ho klimatického režimu, ktorý bude plynov. V druhej polovici storočia dohoda zmysel: je nástrojom na to, 1990. USA a Kanada si zvolili iný 10 | 1 | 2016